Ora et Ars - Skalka 19.7.2014

01.09.2014 18:24

Rád pripomínam výtvarný manifest, ktorý v 30. rokoch 20. storočia predstavili Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda vo svojich Súkromných listoch. Na jednom mieste tam pojednávajú o zmysle obrazu a definujú ho inak než ako väčšiu či menšiu zhodu s vizuálnym svetom. Hovoria, že nemaľujú dom, strom, krajinu, ale obraz, ktorý má svoje špecifické zákonitosti (a tie sa nedajú zredukovať na ilúziu reality). Rád to pripomínam aj preto, že v našom vkusovom prostredí (a ešte viac to platí o pútnickom či chrámovom priestore v kontakte s ľudovou zbožnosťou) ešte vždy fungujú aj sladké gýčové ikonografie a kánony, ktoré nejdú (napokon ani nemajú tú ambíciu) pod povrch a na hlbinu. Vo svetle tohoročného sympoziálneho súboru som rád, že celkom ustupujú konvenčné vizuálne riešenia a oveľa väčší priestor získavajú smelé výtvarné vízie a projekty, ktorých ambíciou už nie je konkurovať fotografickej šošovke (do tejto kategórie patrí väčšia miera oslobodenej expresie, schopnosť abstrakcie a imaginovania). 

 
Zvláštnu oblasť tvoria snahy výtvarne vyjadriť hĺbku duchovného zápasu ako súboj temných a svetlých stránok ľudského vnútra i toho, čo nás presahuje. V tomto kontexte vnímam aj niektoré pokusy o akýsi mystický vhľad do nevideného, ale intenzívne tušeného sveta. Je zaujímavé, ba temer zákonité, že najviac takejto objaviteľskej energie majú tie artefakty, ktorých obsahom je samotný proces formálneho zápasu. 
 
Branislava Kristína som počas pracovnej vernisáže nazval ťažkým prípadom, čo samozrejme, myslím ako poctu. Obtiažnosť jeho výtvarného programu v súčasnej fáze tvorby spočíva vo vysokej miere expresívnej abstrakcie, ktorá zdanlivo aleatoricky (náhodne) pracuje s imaginatívnymi pohnútkami. Prudká linearita roztieraná do plochy však neskrýva to podstatné: zápas svetla a tmy ako vizuálnu metaforu duchovného zápasu. Za skumážou formálnych vzruchov a vstupov, neraz v monochromatickom čierno-bielom ladení, však tušíme silnú energiu, konflikt, zápas, vzruch, až tak, že sa dôležitou témou obrazu stáva sám proces jeho tvorby. Aj keď pri "čítaní" týchto diel nájdeme reálne relikty (chrámovú klenbu, náznak figúry či tváre), podstata leží hlbšie. Svetlo v tmách svieti - človek potrebuje veľa guráže, aby to namaľovaľ !
 
PhDr. Marián Kvasnička
Späť